Toto je první rozhovor se ženou, která není mojí klientkou. No i přesto je mi ctí představit vám formou rozhovoru tvůrkyni úžasného projektu Trinity Concept Zuzku. Věřím, že mnohé z vás už o Zuzce máte povědomí. Svojí energií láká nejen k vědomému cvičení, ale prostředím ve kterém pracuje vás vtáhne do přirozeného klidu.
Musím přiznat, že někdy na Zuzky videa koukám jenom proto, že z nich čiší neuvěřitelná ženskost, přirozenost a síla. Nemyslím však sílu tvrdou, ale ladnou. Celý projekt si mě získal nejen funkčností, kterou z videí aplikuji na sebe, ale také pobytem na Bali. Bali je všechno, co my osobně na dovolené potřebujeme. Pojďte si přečíst i to, proč si Zuzka pro momentální domov i tvoření Trinity Conceptu vybrala právě Bali.
Od malička som tancovala a neskôr to bola moja práca. Bola som aj ako tanečník v profesionálnej skupine aj ako lektor. Väčšinu času som bola súčasťou ženskej komunity a musím byť teraz radikálne úprimná sama k sebe. Vyhľadávala som ju. Chcela som v nej tráviť čas. Ako lektor som dokonca chcela viesť len ženské skupiny. To som sa však bála komunikovať.
Od detsva som bola veľmi priebojná, ale aj veľmi dievčenská. Takže ma vždy podvedome fascinovalo vyváženie mužškého a ženského princípu. No svoju silu, ako žena objavujem naplno od pôrodu. Bol to pre mňa zlomový bod. Stala som sa mamou a začala sa formovať myšlienka založiť koncept pre ženy. Nebolo tam žiadne plánovanie alebo kalkulovanie. Jednoducho prišla myšlienka. Odvtedy usilovne pracujem na plnení svojho sna.
K práci so ženami po pôrode ma inšpirovala známa, s ktorou som zdieľala izbu v pôrodnici. Videla som, že nevie a nechce vnímať svoje telo. Bála sa požiadať o pomoc a nevedela na koho sa obrátiť. Mrzelo ma to. Celý úvod materstva som skúšala popôrodnú rehabilitáciu na sebe. Cítila som sa skvele, a tak som začala študovať všetko čo mi prišlo do cesty. Trinity Concept má dnes viac ako 2 roky a súčasťou programu bolo viac ako 220 žien.
Toto je ako vyberať, ktoré tvoje dieťa je obľúbenejšie 🙂
Každá časť a aktivita dokáže fungovať samostatne. No spolu krásne ladia a dávajú zmysel. Milujem holistický prístup. Naozaj verím, že naše telo, jeho správne fyzické a mentálne fungovanie je kombináciou toho, čo si spomenula. Sú dni kedy yogu necvičím a čítam knihy. Sú zas dni, kedy som na podložke dvakrát denne a vôbec sa mi nechce študovať, len vnímať.
Je to nádherné, že si môžeme vyberať. Základ tvorí pocit, to ako vnímam svoje aktuálne emócie, nálady a potreby. Nie je potrebné robiť všetko naraz. Pre mňa je dôležité byť pravdivou. Ak nemám chuť ani na jedno a chcem si pozrieť Netflix, je to v poriadku.
Je pre mňa dôležité poznať hranicu, kedy pomáham a čerpám z tejto energie. A naopak kedy ma tlačí ego a pocit, že chcem pomáhať tam, kde je to nedocenené alebo tam, kde to nie je vítané. Ak je zdravá hranica udržaná, potom je to pre mňa výmena energie. Dám a dostanem.
V práci som sa naučila nemať očakávania a robiť veci tak, aby som bola spokojná za seba. Nemôžem kontrolovať reakcie iných. Môžem sa sústrediť len na to, čo odovzdávam a ako sa pri tom cítim. Ak je to naozaj úprimné, potom to žena vycíti.
V súkromnom živote mám však démonov rovnako, ako všetci ostatný. Možno ešte trochu viac. Moja mamina mi od detstva hovorila, že zbytočne veci komplikujem svojim premýšlaním. Dnes to beriem ako svoje pozitívum, ale len preto lebo som si vybudovala vnútorného pomocníka. Ten mi hovorí, kde to už preháňam, kde sa podceňujem, kde hodnotím, kde prekračujem hranicu alebo naopak, kde si hranice neviem vybudovať. Nehrám sa na frajerku a keď vnútorný pomocník nefunguje, idem na terapiu.
To, ako mnoho iných vecí, bolo a je pre mňa veľká pomoc v orientácii a rozpoznávaní, toho, čo sa skutočne deje. Svoje problémy hodnotíme subjektívne, a tak je dobré poradiť sa s niekým. Rovnako je to u mňa aj vo svete cvičenia, či fyzioterapie. Nemám problém sa zveriť do rúk odborníkov, poprosiť o pomoc a nechať sa motivovať. Myslím, že pokora je v procese sebavzdelávania a objavovania kľúčová.Ale aby som odpovedala na tvoju otázku, och jasné že sa obzerám v zrkladle a rozmýšlam aká som matka. Pomáha mi denník, meditácia a ženská komunita.
Na Bali som pred šiestimi rokmi pricestovala sama. Vtedy som mala prvý a posledný krát full-time job. V rovnakú dobu som štátnicovala na Fakulte telesnej výchovy a športu. Nevedela som čo so sebou, a tak som sa pobalila a na 3 týždne odišla na Bali.
Za tak krátky čas som nestihla navnímať o čom tento ostrov naozaj je, ale vedela som, že je niečim výnimočný.O rok neskôr som sa tu ocitla po rozchode a prvé mesiace boli všetko len nie raj :)) Pozbierala som sa vďaka yoge, meditáciam, práci na sebe a tancu.
Strávila som tu 5 mesiacov, odišla domov s mužom, z ktorého rozchodu som sa liečila. Pár mesiacov na to otehotnela. Vedela som, že ak chceme žiť v zahraničí, jediné miesto, ktoré si viem predstaviť bolo Bali.
Prvé mesiaci s pol ročným bábätkom boli pre mňa náročné. Až teraz chápem, aké dôležité je a vždy bolo, aby žena po pôrode bola súčasťou komunity. Blízko žien, v neustálom kontakte. Je to nevyhnutné pre jej mentálne zdravie. Ženské kruhy som začala proaktívne vyhľadávať. Pár životných skúseností a sklamaní mi trochu naštrbilo dôveru pri nadväzovaní vzťahov, no vedela som, že nemám na výber.
Dnes mám krásne priateľstvá, založené na autenticite a pochopení. Myslím však, že to nie je o mieste, ale o človeku. Čo je ochotný do vzťahu dať, to sa mu vráti. Ak príde sklamanie, je to len zrkadlo.
Bali je bezpochyby čarovné a ľudia v mojom okolí sú krásni, vedomí a i keď majú svoje životné výzvy, v porovnaní so Slovenskom prevažuje pozitívna energia nad tou negatívnou.A ako sa tu cítim? Cítim sa, že sa môžem prejaviť. Čokoľvek čo chcem, je v poriadku.
Necítim posudzovanie, pohŕdanie, závisť, posmech. Dávam a dostávam vo svojich priateľstvách priestor. A opäť, vždy keď príde pochybnosť, výzva alebo problém, je to príležitosť naučiť sa o sebe niečo nové. Kde ešte nemám veci spracované, kde je príliš veľa ega, kde sa chránim a nemusím, kde je čas ukončiť priateľstvo. Niekedy to trvá krátko a niekedy veľmi dlho 🙂
Veľmi si prajem, pre seba aj pre nás všetky ženy aby sme sa dokázali prejaviť. Hovoriť a komunikovať svoje pocity. Nastaviť si hranice a vedieť povedať nie z miesta lásky, nie z miesta agresie a dokazovania si sily. To je však krčná, piata čakra však?
Takže najskôr si naozaj úprimne prajem, aby sme sa cítili v bezpečí, vypočuté. Aby sme dokázali pracovať so svojim svojou minulosťou. Našli silný základ a stabilitu, pretože z tej sa krásne pracuje so všetkým čo nám do života príde.
Myslím, že na konec rozhovoru ani není potřeba nic dodávat. Zuzka uchvátila rozhovorem mě, ale věřím že také vás. Doporučuji se podívat i na její instagramový profil, kde najdete také bližší informace o jejím novém online programu.
Ženská komunita je nedílnou součástí nás žen. V každém životním obdobím, byste se ženami měly obklopovat. Bohužel často si do komunit neseme sílu, výkon, tvrdost i rivalitu a ego. Není to nutné. Už 26. září se otevírá brána online programu Just 4 woman. Společně tak můžeme propojit ženskost, myšlenky, laskavost, emoce i ladnost.
předchozí
následující